Logo und Banner  

Lexicon Istoric Retic (LIR)

Lemma
Chavazzin  

A
 B  C  D  E  F  G  H I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z

stampa
lemma precedents Son Marc, Pass daSon Nicolai lemma sequent

Son Martin
Vischnanca polit., cirq. Lumnezia, distr. Surselva (fin il 2001 Glogn). Abitadi sparpagliŕ situŕ tr. 1000 e 1700 m sin ina spunda per gronda part fitg taissa dad omaduas varts da la chavorgia dal Rain da la Val S. Pieder. La vischnanca cumpiglia, sper S., ils aclauns da Lunschania (uffizi postal), Bucarischuna, Munt, Gadenstatt, Mariaga e Travisasch, entant che quels da Feistenberg, Haspel e Montaschg n'čn betg pli abitads. La vischnanca, prevalentamain da lingua tud., furma il cunfin linguistic cun il territori rumantsch. 1800 139 abit.; 1880 150; 1900 99; 1941 83; 1950 112; 2000 36. S. č vegně colonisŕ ed urbarisŕ a partir dal 14. tsch. surtut da Gualsers. La vischnanca suttasteva l'emprim sco feud episcopal als signurs de Tersnaus e de Mont. Il 1457 han relaschŕ ils Lumnezians ina lescha che scumandava ad immigrants esters (persunas da lingua tud. da Val e da lingua tal. dal Tessin e.a.) da cumprar terren resp. da s'acquistar tal en Lumnezia cun maridar a Tersnaus. La baselgia da S. Martin, attestada il 1345, č stada fin il 1528 ina filiala da S. Vintschegn a Pleif (vischn. da Vella), alura č ella vegnida attribuida a Tersnaus. Il 1776 ha survegně S. in agen benefiziat (da lingua tud.), dapi il 1868 appartegna la vischnanca puspč a Tersnaus. Il 1671 furmavan ils "hofs" da S. in vischinadi, dapi il 1878 čn quels politicamain autonoms. La vischnanca tradiziunalmain purila č vegnida electrifitgada, sco ultim vitg en Svizra, il 1972-73. Ella č confruntada cun ina ferma emigraziun. Meglieraziun gen. (decidida il 1989) dapi il 2003. Ils uffants van a scola a Val. Part da la populaziun da lingua rum.: 2000 14,0%/14,0% (ML/Lindic).


Litteratura:
Kdm GR 4, 211-14; Bundi, Besiedlung; Gem. GR, nr 140, 1983; Gem. GR, 2003, 336 s.; LQ, 20-8-2007.

Adolf Collenberg

lemma precedents Son Marc, Pass daSon Nicolai lemma sequent

pagina precedenta


© HLS: Tuts dretgs d’autur da questa publicaziun electronica èn tar
il Historisches Lexikon der Schweiz, Berna. Per tut ils texts publitgads a moda
electronica valan las medemas reglas sco per la publicaziun stampada.





Redaktion HLS, Hirschengraben 11, Postfach, 3001 Bern, tel. +41 31 313 13 30, E-mail: :