Logo und Banner  

Lexicon Istoric Retic (LIR)

Lemma
Chavazzin  

A
 B  C  D  E  F  G  H I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z

stampa
lemma precedents RazénRazén, de lemma sequent

Razén
Vischnanca polit., cirq. R., distr. Il Plaun, construida lung la via en la planira tr. Panaduz e Giuvaulta. Ca. 840 Raezunne, tud. Rhäzüns (uffiz.). 1850 508 abit.; 1900 495; 1950 774; 2000 1'201.
L'istorgia da la vischnanca č colliada cun quella dal signuradi da R. En il 10. tsch. furmava R. cun Panaduz in district fortifitgŕ cun baselgia (prob. quella da S. Gieri). En il temp autmedieval ed en il temp medieval tardiv ha appartegně la vischnanca al signuradi da R. ed ha furmŕ a partir dal 1424 ens. cun Panaduz, Domat e Favugn in cumin da la LG. Suenter la mort da Gieri, il davos represchentant dals baruns de R. (avant il nov. 1458) č quest signuradi passŕ als conts von Zollern, il 1497 a Maximilian I (Habsburg-Austria). En il 16. tsch. han separŕ R. e Panaduz lur pasculs, alps e guauds. Durant la Refurmaziun č restada la vischnanca fidaivla a la cardientscha catolica. La baselgia da S. Gieri č prob. la veglia baselgia parochiala da R. e Panaduz. Il pli vegl edifizi datescha, tenor l'archeologia, dal 6./7. tschientaner. En il segund quartal dal 14. tsch. č vegně reconstruě il chor, alura č vegnida decorada l'entira baselgia (prob. per incumbensa dals baruns de R.) cun picturas muralas (en duas etappas): in pictur ha ornŕ il chor e la paraid orientala (cun la legenda da s. Gieri) e realisŕ il maletg dal cumbat cun il dragun e quel dal donatur (paraid nord), in auter ha decorŕ il rest da la paraid nord sco era las paraids al vest ed al sid cun scenas dal Vegl e dal Nov Testament e cun legendas da sontgs. La baselgia barocca, deditgada a la Naschientscha da Maria e consecrada il 1701, ha substituě pir il 1777 la baselgia parochiala da S. Paul. Il 1819 č passŕ il signuradi da R. tras conclus dal Congress da Vienna (1815) al chantun Grischun. La vischnanca da R. sa chattava a ses temps ad in spartavias impurtant sco era ad ina via da transit nord-sid (La Punt/Rehanau). A l'entsch. dal 20. tsch. han plirs incendis destruě il vitg originar. Dapi il 1850 vegn utilisada la funtauna d'aua minerala da R. ("Rhäzünser"). R. ha in'auta quota da pendularis (2000 67%), o.t. a Panaduz (Hamilton), Domat (fabrica) e Cuira. Part da la populaziun da lingua rum.: 1990 17,1%/34,9%; 2000 10,1%/25,4% (ML/Lindic).


Litteratura:
Kdm GR 3, 42-78; F. Oswald e.a., Vorromanische Kirchenbauten, 1966-71, 269 s. (1990˛); LQ, 21-9-2001.

Linus Bühler

lemma precedents RazénRazén, de lemma sequent

pagina precedenta


© HLS: Tuts dretgs d’autur da questa publicaziun electronica èn tar
il Historisches Lexikon der Schweiz, Berna. Per tut ils texts publitgads a moda
electronica valan las medemas reglas sco per la publicaziun stampada.





Redaktion HLS, Hirschengraben 11, Postfach, 3001 Bern, tel. +41 31 313 13 30, E-mail: :