Logo und Banner  

  Lexicon Istoric Retic (LIR)

Lemma    
Chavazzin

A
 B  C  D  E  F  G  H I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z


stampa

lemma precedent Samedan Sammler , Der [Der Neue Sammler]  lemma sequent

Samignun
Vischnanca polit., cirq. Ramosch, distr. En, e val laterala sanestra da l'Engiadina Bassa. La Val S. cumpiglia las tschintg fracziuns da Champatsch, Laret, Plan (Plaun), Ravaisch e S., situadas tr. 1700 e 1840 m. 1220 Samaium, tud. Samnaun (uffiz.). 1835 387 abit.; 1850 313; 1900 357; 1950 424; 2000 743. La val, serrada da tuttas varts, vegniva utilisada pli baud dals da Tschlin e da Ramosch che chatschavan lur muaglia sur auts pass sin las pastgiras d'alp dal S. Il 1220 čn attestads en il S. bains purils ch'ils signurs da Tarasp avevan regalā a la claustra da Mariamunt en il 12. tschientaner. Alura č sa sviluppada plaunsieu in'atgna communitad ch'č perō restada dependenta ecclesiasticamain e politicamain da Ramosch fin en il temp modern. Causa il clima relativamain miaivel e la posiziun isolada č restā il S. economicamain pli u main autarc (cultivaziun dad ers fin a passa 1800 m, cultivaziun da verdura, allevament da muvel). Enturn il 1530 čn doc. persunas ref. a S., e suenter il 1622 čn stads activs qua chaputschins da la missiun retica. Il 1651 č attestada la baselgia parochiala da Champatsch, utilisada dad omaduas confessiuns. En il 18. e 19. tsch. č il S. vegnė recatolisā cumplettamain a partir dal Tirol ed č vegnė germanisā (dialect tirolais da la Val da l'En Superiura). Il 1851 č S. daventada ina vischnanca autonoma, il 1892 in'exclava da duana. Ina via charrabla sur Spiss/A en la Val da l'En exista pir dapi il 1830. Il 1913 ha obtegnė la Val S. ina via era da la vart svizra a Vinadi, ella č perō restada ina zona libra da dazi, confermada anc il 2002 d'ina cumissiun dal Cussegl naziunal. Dapi il 1970 profita S. d'in turissem da cumpra intensiv (alcohol, cosmetica, products da tubac, carburants). Il 1973 ha la vischnanca introducė ina taglia commerziala spez. sin la martganzia libra da dazi per finanziar sia infrastructura. Dapi ils onns 1930 č sa sviluppā il S. ad ina enconuschenta regiun da skis e da viandar. La construcziun da pendicularas e runals (1978) ha iniziā in svilup turistic rasant. Il 2009 disponiva S. da 1'104 letgs per esters ed il sectur terziar offriva 87% da las plazzas da lavur. Il 2000 dumbrava S. 94% abitants da lingua tud., 0,8%/2,3% (ML/Lindic) da lingua rumantscha. 



Litteratura:
A.S. Jenal, S., 1998; S. Jenal, Die "Samnauner Zwerge" an der Schnittstelle: Alltag/Medizin, 2002; K. Jenal-Ruffner, Die Orts- und Flurnamen der Gemeinde S., 2002.

Paul Eugen Grimm

lemma precedent
 Samedan

Sammler , Der [Der Neue Sammler]
 lemma sequent


pagina precedenta


©HLS: Tuts dretgs d’autur da questa publicaziun electronica èn tar
il Historisches Lexikon der Schweiz, Berna.Per tut ils texts publitgads a moda
electronica valan las medemas reglas sco per la publicaziun stampada.





Redacziun LIR Adolf Collenberg Via Au' Alva 9 7016 Trin Mulin tel.+41 81 353 59 33 E-mail: colado@bluewin.ch
Redaktion HLS Hirschengraben 11 Postfach 6576 3001 Bern tel. +41 31 313 13 30 Fax +41 31 313 13 39 E-mail: : info@dhs.ch